Po Česku > Skalné mestečko Tiské stěny

Ako u nás doma prebieha plánovanie víkendového výletu: v piatok večer si povieme čo by nás bavilo, ja spravím rýchly research možností (na tento výlet som napríklad prišla cez fotku na instagrame blogu Hrajeme si jinak), spoločne vyberieme destináciu a zhruba časový plán.

V sobotu/nedeľu ráno je ale všetko inak – neskoré vstávanie, dlhé vykopávanie sa z postelí, pomalé raňajkovanie nejakého nie-úplne-rýchlo pripravovaného jedla (lebo aj tie palacinky sú celkom na dlho, hlavne s asistujúcimi deťmi) a balenie do batôžku na šesťkrát.

Áno, ešte knižku. Dobre, tak aj pandu si vezmi. Ale nie, päť autíčok do lesa fakt neberieme.

Minulú nedeľu sme takto vyrážali o 11-tej a hovorili sme si že vlastne celkom dobre sa nám tentokrát podarilo :) Náš smer bol severovýchod od Prahy, smerom k Ústí nad Labem do CHKO Labské pískovce – pieskovcové skalné mesto Tiské stěny.

19249917_10155366379845353_1637810263_o19359150_10155366379690353_777385837_oMali sme chuť na les a nejaký pekný výhľad – oboje sa nám splnilo.

Cesta z Prahy nám zabrala približne 1h, zaparkovali sme v obci Tisá na platenom parkovisku oproti kostolu (40,- Kč/deň). Trasa začína priamo pri kostole, vystúpate si pár minút do kopčeka až ku kase priamo na tzv. Skalnom námestí, kde sa začínajú oficiálne okruhy – Malý a veľký (celková dĺžka trasy cca 5km). Zaplatené vstupné 30,- Kč/dospelý (15,-Kč/deti do 15r., ale my sme neplatili nič – neviem teda povedať od koľkých rokov sa za deti platí) môžete využiť na oba okruhy, ktorých mapka je vyznačená priamo na vstupenke.

Pani v pokladni nás informovala, že na prehliadku Malých Tiských stěn máme počítať zhruba 45minút a na Velké Tiské stěny aspoň 2h. No, takto. My sme sa absolútne nikam neponáhľali, takže sme v skalnom mestečku strávili vyše 6 hodín. Tento mikrosvet plný jaskýň, skalných útvarov a výklenkov si deti zamilovali a my sme sa plne prispôsobili ich tempu.

Vyzuli si topánky a kráčali bosí. Kreslili si s nimi do piesku. Liezli po stromoch. Piknikovali v tráve. Čítali si na deke knižky pri pozorovaní horolezcov.

Chalani boli fantastickí – chodili, hrali sa, mali dobrú náladu, vládali! Timon si hodinu pospal v nosítku ale inak to celé odchodil po svojich – to je zároveň dôkazom, že okruhy nie sú náročné ani pre najmenšie deti. Tým, že značná časť trasy vedie pomedzi skaly prípadne po schodíkoch a na skalách, s kočíkom sa sem nedostanete. Odporúčam ju preto buď len pre chodcov alebo pre detičky v nosítkach.

V polovici okruhu Veľkých stěn sa nachádza Turistická chata Tisá s reštauráciou s vonkajším sedením a ihriskom pre deti. Varia tu síce priemerne, ale je to príjemná zastávka a vnútri nájdete aj prebaľovací pult pre najmenších či detské stoličky.19359059_10155366379685353_470737192_o19349562_10155366379605353_1752280531_o19179405_10155366379610353_1797025816_o19238317_10155366379900353_1710411903_o19263881_10155366379910353_410305951_o19349246_10155366379805353_519151473_oIMG_5669 (Edited)Na tomto výlete nám ako vždy robili spoločnosť knižky, tentokrát teda s lesnou tematikou. Prvou bolo leporelo s príznačným názvom Prechádzka po lese. Určená je už najmenším čitateľom, ktorí sa zahrajú otáčaním jednotlivých políčok. Poskladaním trojice správnych obrázkov vedľa seba odhalíte celý obrázok zvieratka a navyše sa dozviete kde býva, ako vyzerá jeho mláďa a čím sa živí. No srandovné je aj naschvál skladať obrázky zvierat popletene – čo tak spolu s deťmi vymyslieť názov pre zvieratko s hlavou medveďa, telom veveričky a chvostom bobra?

Druhá je náš obľúbený Gruffalo – príbeh o myške, ktorá svojou fantáziou vybabrala s lesnými zvieratkami je vtipný a trochu bájkoidný. Navyše tým, že máme doma verziu so zvukmi, deti nimi čítanie vždy dopĺňajú a rozprávka naberá na interaktivite. Jedinú výhradu mám k slovenskému prekladu, ktorý je miestami kostrbatý a z rýmov zostane pocit, že sú vymyslené nasilu. Zachraňujú ju však milé ilustrácie a u nás aj fakt, že Gruffala deti poznajú z anglickej verzie televíznej rozprávky.

Posledným kúskom pribaleným do batohu boli Zvieratá v lese, čo je opäť jedna z kníh môjho detstva a ponúka príbehy o lesných obyvateľoch spolu s reálnymi fotografiami a nakreslenými stopami jednotlivých zvieratiek. Ja som sa s Tobim zahrala malú hru a nenápadko nakreslené stopy do piesku som sa snažila vydávať za ozajstné. Nepodarilo sa mi ho síce presvedčiť, že tadiaľ naozaj pred chvíľou prebehla líška či divé prasa, ale stopy v knižke hľadal a porovnával s nadšením :)

Tak čo, zaujal vás tento kúsok iného sveta? Pre potešenie prikladám ešte zopár fotiek!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s