Február > Môj spomalený mesiac

Poznáte ten pocit, keď máte toľko myšlienok v hlave a úloh naložených na rukách, že vám 24h dňa nestačí? Ja som si vo februári povedala, že proti tomuto stavu začnem bojovať, a to netradičnou metódou – namiesto zrýchlenia a ubehávania – spomaliť.  Minulý mesiac bol tak prvý v nedlhej histórii blogu, kedy som napísala málo, slovom DVA články. Samu ma to prekvapilo, pretože v hlave píšem často, ale k realizácii som sa nedostala. Prečo? U väčšiny ľudí je to zrejme podobne – najviac času na to, čo nás baví (a to môžete mať aj prácu, ktorá je vašim koníčkom, no obvykle nebýva jediným) máme vo večerných hodinách, cez víkend a voľné dni. Tento čas je dosť krátky a stihnúť úplne všetko, čo by človek chcel (teda nie musel či mal) je nereálne. A keď sa pozriem okolo seba na matky na materskej či rodičovskej, tie sú zvyknuté posunúť svoje “chcenia a túžby” až na samý koniec zoznamu – všetko ostatné má prednosť. Stane sa to dosť nenápadne a väčšinou sa ženy presvedčia, že takto to je v poriadku, je to tá momentálna fáza v živote, ktorú treba “vydržať”. Pokiaľ to takto niekomu naozaj úprimne vyhovuje, v poriadku. Mne sa tomu ale asi ´nechce úplne uveriť. Totiž, o sebe viem, že na to, aby som mohla dobre fungovať pre svoju rodinu, musím mať v pohode aj samu seba.

Blog je pre mňa hlavne o psychohygiene cez písmenká, ale bolo a je tu veľa iných vecí, ktoré túto jeho funkciu vedia pomerne dobre suplovať. Keď som si teda povedala, že idem dni tráviť viac pomaly a zmysluplne, začala som premýšľať na čo všetko čas nemám, na čo by som ho mať chcela a čo robím namiesto toho. Prišla som na niekoľko zaujímavých zistení – napríklad, že často namiesto času na pohodový pokec pri víne alebo film s mojim mužom – upratujem. No nie je to hlúposť najväčšia? Osvedčuje sa mi viac upratovať priebežne, so zapájaním detí a posledné upratovanie tak končí spolu s odchodom krpcov do postelí.

Ako sa moje spomaľovanie prejavovalo?

  • Počúvaním svojho vlastného tela. Typickým príkladom je večerná únava -snažím sa neprotestovať, neísť sama proti sebe, ale skrátka keď mi to telo vraví, pobrať sa do postele. Naozaj sa už nepotrebujem zbytočne prekonávať. Horšie je to s únavou cez deň, ale aj to sa mi niekoľkokrát podarilo prekabátiť spoločným poobedným spánkom s deťmi. Žiadne upratovanie, varenie, ale veru ani čítanie kníh či písanie článkov. Za to dobitie bateriek mi to stálo.
  • Nenaháňaním sa. Namiesto cesty mhd som si veľakrát vybrala prechádzku, čo bolo možné, pretože som sa k odchodu z domu dostala skôr. K tomu patrí aj pripraviť sa naň s dostatočným predstihom zahŕňajúcim dôležitú rezervu na možnú nespoluprácu potomka ;)
  • Vypĺňaním svojich vlastných voľných chvíľ zmysluplne. Ako som už spomenula vyššie, eliminovala som aktivity, ktoré sú nutné spraviť (varenie, upratovanie, pranie…) na dennú dobu, a večery mi tak zostali pomerne voľné. Výsledok? Jeden za všetky – prečítala som za minulý mesiac 5! kníh. Dospeláckych! (Detských bolo cez deň aspoň trikrát toľko, ale to sa nepočíta.)
  • Hraním sa. Tancovaním. Hojdaním na hojdačkách.Snažila som sa byť s deťmi tak, aby to NAOZAJ bavilo aj mňa aj ich. Toto si neprekladajte ako nonstop vytváranie programu, naopak, keď vidím, že si deti stavajú bunker a zabávajú sa veľmi dobre samy, nemám pocit, že im musím vstupovať do priestoru. Ale keď už som sa do niečoho s nimi pustila, venovala som im svoje oči, uši, ruky a totálnu pozornosť. Pre mňa toto naozaj zodpovedá spomaleniu, pretože som sa príliš často pristihovala pri nedobrom multitaskingu typu KreslímSiSTebouAlePritomJednouRukouVarím, čo nebolo pre nikoho uspokojivým riešením. Viedlo skôr k mojej nervozite, pretože “veď ja len toto tu postavím/nakrájam/očistím” a aj sklamaniu u detí lebo “vravíš, že si so mnou kreslíš, ale pritom sa ani nepozeráš ako mi to ide”.
  • Sebarozvojom. Oprášila som šijací stroj a začala skúšať čo sa s ním dá vytvoriť. Popritom som si zisťovala informácie o látkach, strihoch, inšpirovala sa. Ide to pomaly, ale už len to, že som sa do tejto činnosti po dvoch rokoch konečne pustila ma napĺňa ďaľším odhodlaním.

Takýto bol môj minulý mesiac a verím, že sa mi podarí v podobnom tempe pokračovať. Zároveň som pri spomalení objavila aj mnoho tém k písaniu, takže šance na viac nových článkov sú vysoké!

Ako ste na tom vy, čím najradšej vypĺňate svoj čas pre/na seba? Čo vám pomáha spomaliť?

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s