Toskánsko > Pisa celá nakrivo

Poznáte tie dni, kedy sled udalostí je úplne iný než dni ostatné a celé to vyústi v nebežnú situáciu? Jednou z našich neplánovaných zástavok bola Pisa. Pôvodne sme v to ráno mali ísť do neďalekého mesta Lucca, ale GPS ukazovalo, že sem to budeme mať bližšie, tak sme ho počúvli. Mesto samotné bolo prekvapivo príjemné – klasicky malé uličky s rôznymi obchodíkmi, pizzériami, gelateriami. Tobi sa nechcel vzdať odrážadla, ktoré sme mali v aute – asi vedel, že Pisa ako správne univerzitné mesto má cyklistov na každom rohu, takže nebyť svojej výšky a veku, zapadne medzi študentov. Aj keď pre nás ostatných necyklistov bolo trochu náročné udržať s ním tempo, užil si vďaka nemu výlet nakoniec najviac zo všetkých. DSC_0589 DSC_0567DSC_0578V čase obeda sme zvolili Pizzeriu l’Arancio blízko Piazza Dante. Za nás odporúčam vyskúšať pizzu s pecorinom, rucolou a typickým toskánskym salámom finocchiona, teda s fenyklovými semiačkami. Tu sme tiež ochutnali miestnu pochúťku cecina – cícerový chlieb pečený natenko v obrovskej medenej panvici. Domáci ju jedia buď len ako predjedlo s rôznymi druhmi soli či medzi foccaciu. Mám v pláne ju vyskúšať spraviť aj doma, recept je nenáročný a keď sa správne podarí (zvonka chrumkavá, zvnútra vláčna) bude skvelá aj len tak alebo k nátierkam. Pokračovali sme smerom k najznámejšej pamiatke Šikmej veži – že idete správne spoznáte, ak sa začnú ulice plniť turistami, takže na Piazza dei Miraculi dostanete aj ak by ste nechceli – stačí sa držať “prúdu”. No a tu nastal predčasný koniec nášmu výletu a namiesto pôvodného obedu a hodinky v meste sme odtiaľto odchádzali až večer – stačila sekunda nepozornosti a šikovný zlodej prišiel k úlovku v podobe mojej kabelky. Peňaženka s dokumentmi, kartami, cash eurami aj českými, iphone, kľúče od ubytka (ešteže nie od bytu či auta!) a aj úplne nové GPSko. Ktoré mimochodom obvykle nechávame v aute, no akurát v ten deň som dostala super nápad vyskúšať ako funguje v móde na pešie trasy. Nasledovali peripetie cez prehľadávanie najbližších smetných košov, rozhovor s miestnymi policajtmi, od nich navigáciu ku carabinierom (bez gps, bez mapy a bez mobilu s internetom sa to ukázalo ako celkom náročná misia) a následnú ne-komunikáciu s nimi, lebo veď načo by niekto na polícii hovoril po anglicky. Našťastie, obe deti značný čas celej naháňačky po meste prespali! Bolo mi do plaču nad sebou samou, že som si nedala väčší pozor, aj nad tým že v predošlé dni som si peňaženku so sebou nebrávala a akurát vtedy áno. To už tak ale zrejme býva, že keď už tak už. Dosť ma tiež dostalo uvedomenie si, že mi mobil okrem telefonovania slúžil zároveň ako počítač, foťák, hodinky aj notes a že som sa bez neho pár hodín cítila nesvoja. Nehovoriac o predstave ku akým všetkým dátam by sa mohol potenciálne zlodej dostať, ak by sa mu podarilo prekonať heslá. Pre mňa do budúcna a do ďaľších ciest dôležitá lekcia premýšľať čo všetko potrebujem brať so sebou a najmä k oveľa väčšej pozornosti, aj keď pri deťoch je to niekedy umenie všetko naokolo (vrátane detí) ustrážiť. A hoci to bude znieť ako totálne klišé – dôležité je, že sme všetci zdraví a v poriadku. Veci sú len veci. Asi ale začnem nosiť aspoň staré hodinky na ruke – pre každý prípad..DSC_0623DSC_0636 DSC_0583

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s