K moru > Prvýkrát na cestách s dvomi na palube

Prvú dovolenku vo štvorici máme za sebou! Pred odjazdom sme si hovorili, aké to asi bude? S jedným krpcom to pri cestovaní nebol až taký markantný rozdiel, k čomu určite prispelo aj to, źe Tobi vždy bol (aj je) pokojným a nenáročným dieťaťom. Ale zvládli sme každodenné malé výzvy, únavu aj si užili oddych a hlavne trávili čas spolu. Počasie vyšlo dobré, slnečno s modrou oblohou a teplotou okolo 22 stupňov, len dva dni bolo pod mrakom a so silným vetrom. Na kúpanie v mori sme si ale radšej nechali zájsť chuť, musel stačiť vyhrievaný bazén – aspoň, že so slanou vodou. Chystám jeden podrobnejší post o tom čo sa dá na ostrove s deťmi robiť, aj s malou fotodokumentáciou.Na teraz len zhrnutie pár čerstvých skúseností s cestovaním po ostrove v prenajatom aute s dvomi malými deťmi (2,5 r. a takmer 0,5 r.). 

12825263_10153424544627143_1449592879_n

More a piesok sú pre deti naozaj rajom na zemi, a to platí aj pre tie najmenšie. Stavanie hradov či báboviek a lopatkovanie bolo super, no to už minimálne Tobias pozná z pieskoviska. Ale tá možnosť ľahnúť si do piesku, behať po ňom, zasypávať si ruky a nohy, naháňať vlny, utekať pred nimi…návšteva akejkoľvek pláže bol highlight celého výletu a už od rána sa každý deň pýtal: “Kedy pôjdeme na plášť?”. Keďže Timon je už tiež celkom pohyblivý červíček, rýchlo odhalil, že život na deke či lehátku je nuda a treba to preskúmať hlavne mimo nich. Keď si prvýkrát zaboril ruky do teplého piesku, na tvári sa mu rozležal ten najväčší úsmev. Trval však len do chvíle, kedy zistil, že chuť nie je bohvieaká a ani pretierať si pieskovými ručičkami oči nie je dobrý nápad. Očarený bol ale hlavne morom, takú fascináciu a sústredené pozorovanie pohybu vĺn som u päťmesačného človeka nečakala.

DSC_0434

Čierne pláže, Ajuy

Najesť sa v reštaurácii v a mať možnosť si lokálne jedlo aj naozaj vychutnať a nielen nahádzať do seba je náročnejšie, ale nie nemožné. V Prahe či Bratislave máme zopár podnikov, kam radi chodíme a niektoré majú aj detské kútiky, to sme ale od neznámych miest nečakali ani nevyhľadávali. Zistili sme, že vhodná doba na jedlo nie je podľa hladu, ale aktivity detí – v tom najideálnejšom prípade obe spia (to sa nám podarilo asi 1x). V pohodovom prípade spí aspoň mladšie a staršie je hladné. Tretí prípad (u nás najčastejší) je, keď spí mladšie a staršie potrebuje interakciu. Vtedy pre krátenie chvíle vyťahujem zbrane v podobe nalepovacieho zošitu, lega, knižiek či slovných hier. Stalo sa, že boli obe deti bdelé a nadmieru interaktívne, vtedy radím neobjednávajte si naraz! Alebo kľudne, ak nevadí, že jeden z rodičov bude jesť studené. Neprišli sme na iný systém než práve postupné objednávanie, ktoré by zaručilo, že sa najedia všetci v pohode a ešte aj teplým jedlom. (ok, raz to Peťo zachránil objednaním si Gazpacha). Ostatné kombinácie spadajú do kategórie “kúp si niečo do ruky” :)

DSC_1097

Prechádzka piesočnými dunami, Corralejo

Nie je nič nové pod slnkom, že plánovanie je základom každého výletu s deťmi a s dvomi na palube dobrým predpokladom k výletu (s)pokojnému. V dovolenkovom režime sa človek deckám prispôsobí a keď Timi zaspí kedy chce alebo Tobias má chuť robiť nejakú zaujímavú činnosť (napríklad hrať sa s autíčkami s chlapčekom od susedov, naháňať mačky, zbierať slimáky zo zeme..), obvykle sme tomu nechali priestor. Ale ak sme chceli aspoň čo-to na ostrove vidieť, bolo nutné mať ciele premyslené a snažiť sa vyraziť včas. Svoje deti a ich pochody poznáme, nebolo zložité veci naplánovať, ťažšie bolo ich dodržať. Také to spontánne zastavovanie a objavovanie bolo možné realizovať tiež, ale len ak tomu bola detská spoločnosť naklonená. Napríklad pri ceste na južný koniec ostrova (cca 2h cesty autom) sme to ráno zvládli a zladili ju s doobedňajším Timiho spánkom a Tobi v dobrom rozpoložení sledoval a komentoval všetko naokolo. Cesta naspäť? Unesení krásnymi plážami a tyrkysovým morom sme sa zdržali a vyrazili až v nešťastný moment, kedy obe deti boli síce unavené ale ani jedno nevedelo zaspať, ani vonku a ani následne v aute. Keď už zaspal jeden, zobudil ho plačom druhý a takto sme sa s mnohými zastávkami prezabávali (viac než) dve hodiny cesty na sever. Next time – stick to the plan!.

Relaxačná dovolenka v pravom slova zmysle vyzerá inak. Keďže sme to tak trochu tušili, knihy sme z balenia vyradili, zbytočné gramy do batožiny. Raz sme sa pokúsili využiť príležitosť, že obe deti zaspali naraz v kočíku a tak reku, že aspoň skočíme do sauny – ako inak na striedačku. Dokonca bol aj voľný časový slot, práve pre danú hodinu – no úplne znamenie! Hneď ako sa za mnou zavreli dvere, obe deti sa prebudili a holt Peťo už potom nemal inú šancu ako sa pobrať do sauny aj s Tobiasom, pretože ten keď zavetrí príležitosť k saunovaniu, strháva zo seba oblečenie. Podobne ako pri bazéne a mori. Ale chvíľ na vypnutie, oddych a ničnerobenie bolo nakoniec dosť, a keby sme sa rozhodli zostať celý čas na jednom mieste, určite je ich aj viac.

A nakoniec bez čoho sme sa neobišli a čo určite vezmeme aj nabudúce:

  • dvojkočík. Dlho sme zvažovali všetky varianty, od požičania na mieste cez variantu golfky + šatka/nosítko a snažili sme sa vyhnúť tomu vziať takmer nový kočík so sebou na cestu lietadlom, ešte k tomu s prestupmi. Ale riskli sme to, prežil až na pár oškrení bez úhony a zabezpečili sme pohodlie a bezstres všetkým účastníkom zájazdu.
  • šatku a nosítko. Nie vždy platí, že menej je viac – vzali sme obe a obe sme využili. Nosítko je jednoznačným favoritom všade kde nie je čas či priestor na viazanie – napríklad také letisko, cesty z/do lietadla aj na let samotný. Timon odmalička najradšej spí v pohybe, takže keď som ho počas letu vložila do nosítka, spravila mu tmu kapucňou, bolo o pokojný spánok (a tým pádom aj cestu) postarané. Keď som lietala s Tobiasom často a sama, pričom kočík musel v Štokholme odísť do batožiny a na Schwechate po prílete kočíkmi k požičaniu nedisponovali, bolo tiež ideálnou voľbou. Nehovoriac o tom, že keď dieťa zaspí, v nosítku môže v spánku pokračovať a rodič sa bez problémov pohybovať. Šatka zas slúžila na pláži aj ako deka, tienidlo a na dlhšie nosenie je mi pohodlnejšia.
  • Trunki. Možno ste zaregistrovali fotku s Tobim na čomsi oranžovom tigrovanom – tak to je ono. Kufor a jednoduché odrážadlo v jednom za nás veľmi odporúčam. Má veľký objem (18l), kde sa vojdú všetky drobnosti a nutnosti na cestu pre deti, mala som v ňom okrem toho aj šatku, náhradné oblečenie a jedlo. Bez problémov sa zmestil v lietadle pod sedadlom pred nami (aj v Ryanaire). Je určené deťom od 3 rokov, zrejme kvôli výške – Tobimu chýbajú tak 2-3 cm do naozaj pohodlného odrážania sa, no aspoň nešiel príliš rýchlo. Využíval ho na sedenie pri čakaní na letisku, odrážanie a dá sa aj ťahať, z čoho mal samozrejme najväčšiu radosť. (nie z toho, keď ťahal on, ale keď sme ťahali my jeho :))

DSC_0004

Máte nejaký tajný tip, čo si vozíte na dovolenku/výlety s dieťaťom vy? Podeľte sa oň so mnou!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s