Kultúra > Na návšteve v galérii DOX

Dnes sme sa vydali za kultúrou do galérie súčasného umenia DOX. Tento priestor mám veľmi rada, zvykla som sem chodiť často ešte z VŠ, neskôr s Tobiasom v bruchu, ale aj párkrát krátko po jeho narodení. Dnes svoju prvú výstavu v živote absolvoval z nosítka aj Timon, ktorý celý čas prespal a prebral sa ako správny bohém až celkom na záver – po príchode do kaviarne.

V pláne sme mali stihnúť posledné dni výstavy Skvělý nový svět (trvá už len do 25.1.!), ktorej ústrednou témou je porovnanie dnešného sveta s dystopickými víziami fungovania spoločnosti v známych dielach 1984 (Orwell), 451°Fahrenheita (Bradbury) a Brave New World (Huxley). Výstava je rozdelená podľa diel a ich odraze v súčasnosti, zahŕňa aj časť venovanú tzv. hikikomori, o ktorom som už čítala, no až teraz mi z neho prebehol mráz po chrbte. Asi najviac kvôli vedomiu, že v dnešnom svete orientovanom na výkon sa môže každý z nás ocitnúť v pozícii “odpadlíka” spoločnosti, no títo mladí muži (prevažne japonskí) a ich izolácia pred svetom je pre mňa nepochopiteľným extrémom. Pokiaľ by ste sa do DOX-u vypravili v najbližších dňoch, máte ešte šancu stihnúť reprízu scénickej kompozície Farmy v jeskyni : Odtržení, ktorá tento fenomén približuje. Celkovo boli vystavené diela pomerne drsné a musím povedať, že som občas tŕpla pri pohľade na Tobiasa a snažila sa zachytiť jeho vnímanie tvorby. Detská myseľ však funguje inak než dospelá. S absenciou vedomostí o hrôzach, ktoré boli a sú na ľudstve páchané bola preňho výstava len prehliadkou zaujímavých artefaktov. Tou najzaujímavejšou bola preňho jednoznačne inštalácia “bubliny” od Numen/For Use, do ktorej bolo možno vliezť a preskúmať jej zákutia. Jeho pocity po vylezení opísal zakaždým slovami „Ešte raz!”. Páčila sa mu ale aj inštalácia vo veži galérie venovaná Huxleyho knihe.

Vo zvyšných priestoroch sme si prešli aj výstavu súčasného kubánskeho umenia a nakoniec sme za kaviarňou našli aj projekt Hate Free?, ktorý poukazuje na stupňujúcu sa nenávisť voči čomukoľvek odlišnému, prejavy tejto nevraživosti a ich dopady na jedincov, ktorých sa týkajú. Deti prirodzene neodsudzujú, prijímajú ľudí naokolo nehľadiac na vierovyznanie či farbu pleti a svoj prístup zmenia časom len na základe informácií podaných zvonku. Pevne verím, že sa nám podarí vychovať deti k tolerancii a vedomiu, že každý má na tejto planéte svoje miesto. Zatiaľ sme sa k téme vysvetľovania inakosti najviac dostali pri pozeraní rozprávky Neviditeľná ryba zo seriálu Mimi a Líza. Tento diel hovorí o rybke, ktorá zmizla po neprijatí ostatnými rybičkami v akváriu. Ako vravia Mimi a Líza: „Že je niekto iný, nie je žiadna chyba! Nemôže byť každý len červená ryba.”. Je to jedna z našich najobľúbenejších častí, a nielen kvôli tomuto podarenému rapu.

IMG_9033

DOX je child-friendly, konajú sa v ňom rodinné programy, výtvarné dielne alebo komentované prehliadky pre deti (zväčša zamerané na 5+). Môžete si tu však zorganizovať aj narodeninovú oslavu, či prísť len tak do kaviarne alebo dizajnového obchodu. V kaviarni je vytvorený malý detský kútik, v budove galérie nájdete aj prebaľovací pult (WC na prízemí, za šatňou). Z dizajnového obchodu je veľmi ťažké odísť bez nákupu, tentokrát sme narazili na krásne papierové vystrihovačky Pepe. Môžete tu nájsť široký výber detských knižiek vydavateľstva Baobab, ale aj mnoho kníh, porcelánu, dizajnových kúskov do bytu alebo šperkov od mladých českých umelcov.

IMG_9041

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s